reklama

Knedla

... a znova rozmyslame, co budeme cez vikend varit. Chcelo by to zmenu. Kurata sa nam pomaly ale isto prejedaju, jahnacinu casto nemusime, bravcove zvycajne padne na gulas. Lahodky ako vepro-knedlo-zelo, ci svieckova padaju na zakladnej prilohe - knedli. Teda padaju ako padaju, ale s chlebom to nie je to prave orechove. Obycajna parena knedla, ktoru tu nepoznaju.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Nikdy predtym ma nic nenutilo robit domacu knedlu. Mohla som si ju predsa kupit v kazdom obchode. Tak preco sa parit nad hrncami a stracat cas? Ale je rozhodnute, obetujem sa, stravim v kuchyni aj celu sobotu, ale spravim nam skvelu obedo-veceru.

Nahananie zakladych surovin je vyriesene. Po ceste z nemenovaneho supermarketu sa zastavime v malom obchodiku, kde maju regal so slovenskymi potravinami a kupujeme muku. V dalsom - polskom sklepe - sme prednedavnom objavili drozdie.

V hlave sa snazim vybavit si starku, ked pripravovala kysnute cesto. Nikdy nic nevazila, istou rukou skusenej kucharky pridavala vsetko od oka, vlastne od ruky. Snazim sa ju napodobnit, netusim, ci hustota cesta je spravna a tak raz pridam muku, inokedy trochu vody a miesim. Viem, ze by mi spravne vymiesane cesto malo pukat pod rukami.

Zatial je to hmota, ktora sa mi uspesne lepi na prsty a nic mi pod nimi nepuka. Po par minutach miesenia si podozrievavo premeriavam cesto, ktoremu neverim, snazim sa rozlepit prsty a v duchu si uz nadavam, ze ja sprosta som sa na to dala nahovorit. Skusim este raz pridat vodu, cesto sa meni na il, prsty sa mi smykaju po vrchnej vrstve "ilu" a ja zufalo pridavam muku. No co, je to pokus, moj prvy. Ubehlo dalsich par minut a ja som sa rozhodla, ze miesenia bolo dost. Skusim ho dat vykysnut. Presne ako starka poprasim cesto trochou muky, prikryvam cistou utierkou a odnasam ho do spalne pod vankus.

S adrenalinom lovca na postriezke idem skontrolovat cesto. Spominam, ako mi starka ukazovala plnu misu cesta s velkymi okami, ktore vzdy stihla spod vankusa vytiahnut este skor ako sa stihlo vybrat na potulky po posteli. Odkladam vankus, odkryvam utierku a skoro so slzami v ociach pozeram na nezmenenu hmotu. Bude to vankusom. Starka prikryvala cesto vankusom plnenym perim. Nie tieto protialergicke, jasne, ze nemohlo vykysnut. Prikryvam ho znova, prikladam este protialergicky paplon a uz som si ista, ze moje cesto ma dostatok tepla, aby sa mohlo znemit na tu pavucinkovu hmotu mojej starkej.

O hodinu dalsia kontrola. Cesto sa malicko pohlo, vidim 'vrasky' na muke. Nevzdavam a necham ho este hodinku. Predsa sa len pohlo. Ale radsej chalanov pripravim na to, ze pravdepodobne tie knedle nebudu take paperove ako sme si ich vysnivali.

Dost, tri hodiny kysnutia stacili. Nepamatam, ze by niekedy starka nechavala cesto kysnut tak dlho. Mozno som mala zle kvasnice. To sa prihodi aj skusenejsim kucharkam a to je uz vyssia moc. Cesto ma teraz asi dvojnasobnu velkost, vobec ho nie je plna misa a ziadna pavucinka plna velkych ok.

Prva knedla sa mi aj so sitkom prepadne do hrnca s vodou. Z ust mi vybehne - ja to seriem - ale aj tak, uz bez akehokolvek nadsenia - zachranujem knedlu z vody a putuje do kosa. S dalsou si davam vacsi pozor. Kontrolujem, ci som spravne polozila sitko na hrniec a davam jej pol hodinu na uvarenie.

Nastava slavnostny okamzik. Vyberam knedlu, ktora snad vazi kilo a rychlo volam chalanov, nech pridu jest este kym je to teple. Pocujem dupot po schodoch. Nadsenie, ze si posmaknu, vystrieda zacudovany vyraz na ich tvarach, ked im predkladam taniere. Knedla je blatovita, 'pory ma tak upchate', ze sa do nej nevsiakol ani kusok omacky. Statocne chvilu zuju, povedat nieco sa vzhladom na vyraz mojej tvare neodvazia. Ved kto by siel zasivat dobrovolne hlavu. A ako by lekarom vysvetlovali, ze im ju rozbil 'biely chlieb'. Po par minutach ticha, odsuvaju knedle na tanieri a natahuju sa pre chlieb.

K neuvarenej knedli v kosi sa prikmotri uvarena. Zo mna pomaly vyprchava sklamanie a hnev. Zatate pery sa mi pomaly uvolnuju. Manzel poznamenava, ze nevadi, ved to bol prvy pokus. Zistujem, ze som sa este neukludnila tak, ako som si myslela, lebo vo mne zovrie zlc a steknem spat, ze aj posledny. Svagor radsej takticky voli mlcanie.

Co budeme cez vikend varit? Svagor sa rozhodol spravit knedlu.

Ide na to takticky. Zavola mame, napise recept a v sobotu nas nepusti do kuchyne.

Vecer nas vyhladnutych konecne zavola a mne idu vypadnut oci z jamok. Z taniera sa na mna usmievaju knedle mojej starkej, nadychane, pavucinkove, vpijajuce do seba stavu.

Je rozhodnute. Raz v mesiaci si posmakneme na knedli. Mame nielen ten spravny recept, ale aj kuchara.

Miriam Vysna

Miriam Vysna

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

obycajny clovek Zoznam autorových rubrík:  Londyn trochu inakMoj manzelZ ineho sudkaspomienkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu