Miriam Vysna
Ako sa pri mne neda spat
Niekde som citala, ze clovek sa nepouci na zlej skusenosti. Ale nepamatat si namosureneho manzela dve rana po sebe (kvoli tebe som sa vobec nevyspal!), to uz bude asi vaznejsia diagnoza.
obycajny clovek Zoznam autorových rubrík: Londyn trochu inak, Moj manzel, Z ineho sudka, spomienky, Súkromné, Nezaradené
Niekde som citala, ze clovek sa nepouci na zlej skusenosti. Ale nepamatat si namosureneho manzela dve rana po sebe (kvoli tebe som sa vobec nevyspal!), to uz bude asi vaznejsia diagnoza.
Ten moj ma vela prednosti. S lahkostou odbornika pokazi dva pocitace rocne, meska vzdy a vsade, kutil z neho nikdy nebude, a jeho planovacie schopnosti vysoko presahuju vsetky spominane kvality.Dva mesiace nerozpraval o nicom inom ako o leteckom dni. Vies, to je jeden z najvacsich v Anglicku, to musime vidiet. Preco nie? Nie som extra fanusik lietania a letectva, ale uz som s nim podobne akcie odkrutila, a aj pre mna to bolo prijemne rozptylenie.
Mam doma experta. Expert nici pocitace. Systematicky. Ziaden pocitac v jeho moci nevydrzi dlhsie ako par mesiacov. Ani zdatnemu IT nezostava vacsinou nic ine, len vystrojit pocitacu funus. Uvazujem, ci by nas nevyslo lacnejsie, ak by sme zamestnali IT na plny uvazok. Malo by to hned niekolko vyhod. Uz by sa nikto neopovazil povedat o IT, ze cely den nic nerobi. Pri mojom expertovi by sa zapotil. A mna by obisli otazky typu - ludia, preboha, co ste zase robili.
Konecne dovolenka. Klud, pohoda, nikam sa neponahlat. Po skusenostiach ty si mi nezbalila to modre tricko? a kde mam holenie? (darmo vysvetlovat, ze sa vas milacik rozhodol oholit par minut pred odchodom a vy ste predpokladali, ze si holenie pribali) - si kufre bali kazdy sam.
Absolutne najobycajnejsia a urcite najcastejsia domaca praca. Otravna a kazdodenna. Ved co uz na umyvani riadu moze byt zvlastne. Saponat, ktory momentalne leti alebo technika? Pre niekoho prave to umyvanie riadu.
Nazvime muzske zabudanie za uzasny neviemkolky zmysel vypustania nepodstatnych veci.
Ruku na srdce, kazdy z nas ich chce pocuvat stale dookola. Bez nich akoby laske chybala peciatka. Knihomol som od malicka. Kym moj brat s mamou pred hrackarstvom vyjednaval, aby mu aspon Igracika kupila, ja som jej pilila usi: hoci len leporelko. Citala som, co mi prislo pod ruky. Bez rozdielu. A snivala som sen o velkej kniznici. Steny pokryte knihami, uprostred hojdacie kreslo a nech vytiahnem akukolvek knihu, nikdy ma nesklame. Aj preto som si ako starsia zacala medzi knihami vyberat.
Svokra by sa uplatnila v akejkolvek vyzvednej sluzbe. Rola prieskumnika je pre nu ako stvorena. Ako to chodi v malom meste, doniesol sa jej do usi chyr, ze jej synovia potajomky pofajcievaju. Aka mi to novina, mlieko este tecie zasranom po brade. Vypocuvat? Presacovavat vrecka? Nie. Musi sa presvedcit sama. A prichytit pri cine.
Nedavno mi manzel naznacil, ze ma vecer bude cakat prekvapenie. To uz viem, ze sa chysta varit. A nazyva to spravne prekvapenim, lebo varit nevie. Oooo, aka slast, ze nie som doma a nevidim tie kopy spinaveho riadu, ktore rastu geometrickym radom.
Hej, musim uznat, stale tu otrepavam cez pismenka mojho manzela. Ale ked si spomeniem na niektore jeho prihody, neda mi to nenapisat. A mozno sa na tom pobavite rovnako dobre ako ja.
Bez dlhsieho rozmyslania sa zaradim do kategorie kecal. Rozpravam, akoby zajtra uz nemal byt den, akoby ma mali mucit mlcanim. Nepoviem snad len to, co neviem, ale aj o tom si nieco pre istotu vymyslim. Ale nemyslite si, aj ja mam svoje svetle chvilky.
Mal asi osem rokov. Tichy, nenapadny chlapcek. Chodieval do hrackarstva v centre velkeho mesta. Pozriet sa na auticko. Ci tam este je, ci ho niekto nekupil. Kazdy den, cestou zo skoly, zastavil sa aspon na par minut.