Miriam Vysna
Zubkova vila
Mami, mami, pozeraj!, - krici na mna Ela v skoku. Odrazila sa vsetkou silou a podarilo sa jej pristat hlavou v mojom usmeve. Ma 4 roky, vysoka je na 7, vaha primerana vyske.
obycajny clovek Zoznam autorových rubrík: Londyn trochu inak, Moj manzel, Z ineho sudka, spomienky, Súkromné, Nezaradené
Mami, mami, pozeraj!, - krici na mna Ela v skoku. Odrazila sa vsetkou silou a podarilo sa jej pristat hlavou v mojom usmeve. Ma 4 roky, vysoka je na 7, vaha primerana vyske.
Ak mi nezahapruje chrbat aspon raz v roku, aky by to bol rok. Svizne ako lan som vychadzala z vane, ked ma zrazu jedna noha zradila a vydala sa uplne opacnym smerom ako jej hlava vyslala signal. A vtedy sa to stalo, citila som, ze ak sa co i len o milimeter pohnem, uz sa potom veeeelmi dlho nepohnem. Tak som to zastavila niekde v polozaseku. Polozasek pre nezasvatenych je, ked sa este dokazete odplazit do postele. Uplny zasek je uplne zbytocne popisovat.
- Co by si chcela, aby ti Jezisko priniesol pod stromcek?, - a tajne dufam, ze odpoved bude presne to, co som uz pred mesiacom kupila.
V nedelu sme boli na oslave, Tomasovej. V sobotu pred tyzdnom na oslave, Matusovej. Zhodovali sa v niekolkych bodoch: obaja chodia do rovnakej skolky ako Ela a Janicko, konali sa na rovnakom mieste, o rovnako nekrestanskej deviatej hodine rano (tri kavy to istili, detom kofein nebolo nutne servirovat) a obaja oslavenci mali na torte velku stvorku.
Ja pred par mesiacmi: Koho chces zavolat na svoju oslavu? Janicka. A koho este? Janicka. A koho okrem Janicka? Nejakeho ineho kamarata lebo kamaratku? Vrti nesuhlasne hlavou. Chcem tam Janicka.
Mami, mami, sepka a drobnou ruckou mi klope na chrbat moja ani nie 3-rocna dcera. Za oknami je este tma a mne sa este chce spat. Hrali sme vcera hru 'klop-klop, kto je tam?' a velmi sa jej pacila.
Niekde som citala, ze clovek sa nepouci na zlej skusenosti. Ale nepamatat si namosureneho manzela dve rana po sebe (kvoli tebe som sa vobec nevyspal!), to uz bude asi vaznejsia diagnoza.
O par dni mame vyrocie svadby. Nepamatame si, v ktorom roku sme sa brali (asi preto, ze si nemozeme povedat - rok po svadbe sa nam narodil potomok - to by sa dalo lahko vypocitat), ale o tomto case sa to cele pred x rokmi zacalo.
Ten moj ma vela prednosti. S lahkostou odbornika pokazi dva pocitace rocne, meska vzdy a vsade, kutil z neho nikdy nebude, a jeho planovacie schopnosti vysoko presahuju vsetky spominane kvality.Dva mesiace nerozpraval o nicom inom ako o leteckom dni. Vies, to je jeden z najvacsich v Anglicku, to musime vidiet. Preco nie? Nie som extra fanusik lietania a letectva, ale uz som s nim podobne akcie odkrutila, a aj pre mna to bolo prijemne rozptylenie.
Pred rokom o takomto case Firma prisla o zakazky. Moj manzel o pracu. Nic strasne sa nedeje, aspon budeme mat kazdy den teplu veceru, snazim sa o vtip. Ja pracu mam, nejaky cas to utiahneme. O ziadnej potvore menom Kriza nebolo ani vidu ani slychu - mozno tam niekde daleko v krajine zvanej Amerika...
Nemusim sa kazdy den trepat v snehu po kolena niekolko kilometrov, ani nezapriaham bricku a nevolam hijoooo, konko, hijoooo, aby som sa dostala do prace. A predsa hundrem a nic mi nie je dost dobre.
Mam doma experta. Expert nici pocitace. Systematicky. Ziaden pocitac v jeho moci nevydrzi dlhsie ako par mesiacov. Ani zdatnemu IT nezostava vacsinou nic ine, len vystrojit pocitacu funus. Uvazujem, ci by nas nevyslo lacnejsie, ak by sme zamestnali IT na plny uvazok. Malo by to hned niekolko vyhod. Uz by sa nikto neopovazil povedat o IT, ze cely den nic nerobi. Pri mojom expertovi by sa zapotil. A mna by obisli otazky typu - ludia, preboha, co ste zase robili.
Hodim okom po hodinkach a spokojne vyfuknem dym. Vlakom je to tuto za rohom, maximalne patnast minut. Iba tie ocelove mraky sa mi nepacia. Snad nebude prsat. Neoblubujem firemne akcie, ale den v parku namiesto v kancelarii je lepsi ako klincom do oka. Este dvakrat vyberiem a vlozim dazdnik do tasky a zadam azimut - zastavka. Cakam, vidim autobus v dialke, natiahnem ruku a ... na moje pocudovanie nezastavi. Krutim hlavou, zasomrem zopar slov na adresu vodica. Predsa si nenecham zneprijemnit den. Aj tak sa mame stretnut az o dvanastej a ja mam este plno casu.
Konecne dovolenka. Klud, pohoda, nikam sa neponahlat. Po skusenostiach ty si mi nezbalila to modre tricko? a kde mam holenie? (darmo vysvetlovat, ze sa vas milacik rozhodol oholit par minut pred odchodom a vy ste predpokladali, ze si holenie pribali) - si kufre bali kazdy sam.
Zasadne, ked periem, zahadne mi chybaju ponozky do paru. A obcas nieco prevysuje. Nasla som cisto vyprate zuvacky, ktore zarucene vybielia zuby. Mozno boli ucinnejsie po vyprani praskom, ktory najlepsie vycisti kazdu skrvrnu, ale radsej som to neskusala. Obcas sa pritrafi mensia pohroma, a vy ozaj netusite, kde ta papierova vreckovka mohla byt schovana. Skoda len, ze sa vyprala s tmavym pradlom a jej miniaturne kusky nie je mozne ani po dvoch dalsich praniach z niektorych veci odstranit.
Vykracujem si do prace. Este celkom neprebudena, pohruzena do seba lenivo taham nohy ulicou. V dialke vidim kudol prachu. Priblizujem sa, nemozem sa mu vyhnut. Rozoznavam reflexnu vestu upratovaca. Uz vidim, ako budem mat vlasy plne prachu, vlastne cela budem od prachu, ktory sa mu dviha pod metlou. Ale prach zacina pomaly ustavat a kym k upratovacovi dojdem, po smrsti ani stopa.
Zvoni telefon, automaticky natahujem ruku, beriem sluchadlo a este som sa ocami neodtrhla od mailu. Je to prvy den po troch tyzdnoch v novej praci, ked sa nenahanam a den sa mi pomalicky pretukava cez pismenka klavesnice.
... a znova rozmyslame, co budeme cez vikend varit. Chcelo by to zmenu. Kurata sa nam pomaly ale isto prejedaju, jahnacinu casto nemusime, bravcove zvycajne padne na gulas. Lahodky ako vepro-knedlo-zelo, ci svieckova padaju na zakladnej prilohe - knedli. Teda padaju ako padaju, ale s chlebom to nie je to prave orechove. Obycajna parena knedla, ktoru tu nepoznaju.
Rozprestrela som si den. Nalistovala stranku vstavanie a pokrcena sa zosuchtala z postele pat minut pred budikom. Neviem ako dlho som tam stala s pustenou vodou a kefkou v ruke. Pomaly sa mi z hmly vynaral obraz tvare tupo cuciacej do zrkadla, ktory sa matne na mna podobal. A rozkazala som si, sa spamataj, uz sa zobud!
Absolutne najobycajnejsia a urcite najcastejsia domaca praca. Otravna a kazdodenna. Ved co uz na umyvani riadu moze byt zvlastne. Saponat, ktory momentalne leti alebo technika? Pre niekoho prave to umyvanie riadu.